Příběh sourozenců Alexe a Sofinky

Dobrý deň prajem,

v prvom rade sa Vám chcem predstaviť. Volám sa Vladimíra a som mamou predčasne narodených dvojičiek Sofinky a Alexka. Moje zlatíčka boli vytúžené detičky, ktoré sú napokon z umelého oplodnenia. S partnerom sme túžili po rodine a dieťatku. Jedného dňa na preventívnej prehliadke u gynekológa mi zistili vážne zdravotné problémy a stala som sa onkologickou pacientkou. Nedarilo sa mi otehotnieť prirodzenou cestou, preto sme sa spoločne rozhodli podstúpiť umelé oplodnenie, ktoré sa podarilo na prvýkrát a čakali sme rovno dvojčiatka. Boli sme strašne šťastní, že sa to podarilo, ale bála som sa, ako to všetko zvládneme. Mojím najväčším problémom bolo, ako rozdelím obom detičkám rovnako lásku. To som ani v najhoršom sne nevedela, čo sa môže stať.

Celé tehotenstvo prebiehalo úplne v poriadku až na jeden deň, kedy nastali komplikácie a detičky museli ísť akútne vonku, museli sme ukončiť tehotenstvo. Narodili sa v 31. týždni. Môj život a život mojich detí bol ohrozený, pretože mi tlačili na pečeň a hrozilo prasknutie, vykrvácanie. Stále som si nepripúšťala, aby sa mohlo niečo stať, aby mohli nastať nejaké komplikácie. Keďže sa deti narodili predčasne, boli umiestnené v inkubátore, boli 4 dni na umelej pľúcnej ventilácii, darilo sa im a veľmi sme sa z toho tešili. Svet sa mi prvýkrát zrútil, keď mi lekárka oznámila, že Sofinka má pseudocystu na mozočku a budeme s ňou musieť rehabilitovať, pretože bude mať nejaký postih. Alexko mal zakrvácanie, ale nič vážne, mysleli sme si, že bude v poriadku. V nemocnici sme strávili 5 týždňov a po príchode domov sme začali pravidelne cvičiť doma a chodila k nám terapeutka.

Keď mali deti 5 mesiacov, prišla pre mňa ďalšia obrovská rana. V schránke som si našla anonymný list, v ktorom sa písalo, že môj partner, otec mojich detí, ma podvádza. V tej chvíli sa mi zrútil celý svet. Od tej chvíle som na deti ostala sama, s ktorými mi pomáhajú moji rodičia. Za to im nesmierne ďakujem a sú pre mňa všetko. S deťmi neustále rehabilitujeme, navštevujeme súkromné rehabilitačné zariadenia. Sofinka a Alexko už majú 9 rokov, diagnózu DMO a iné pridružené diagnózy. Alex nosí okuliare -7, Sofia +2. Alex štvornožkuje, postaví sa pri opore, no sám nechodí. Pekne rozpráva, číta, ale trápime sa s písaním, bohužiaľ sme zistili, že sa začali v jeho správaní objavovať známky autistického správania.

Sofinka, sama ani len nesedí, padá jej hlavička, má slabé svaly na krku a chrbátiku, nerozpráva, už ani mama, baba, daj, ham. Je veľmi snaživé dievčatko, ktoré všetko rozumie. Tým, že nedrží hlavičku a má ju často dole, tak slintá. Potrebuje zvýšenú hygienu a obaja neustálu odbornú rehabilitáciu, ktorá je finančne náročná, preto som sa rozhodla obrátiť s pomocou na Vás. Veľmi pekne ďakujem. Prajem pekný deň.

S pozdravom,
Vladimíra Hirková, mama Sofinky a Alexa